Charakteristika významných nádorových markerov


     Na základe funkčných vlastností možno nádorové markery rozdeliť do nasledovných piatich skupín:

  1. Markery bunkových adhézií
  2. Proliferačné nádorové markery
  3. Hormonálne markery
  4. Enzýmové markery
  5. Markery združené s trasportom látok a imunokompetenciou

 

1.    Markery bunkových adhézii sa zúčastňujú na zabezpečovaní komunikácie medzi bunkami a medzitkanivovým priestorom. Taktiež sa zúčastňujú na ochrane buniek pred rôznymi škodlivynami. Podľa charakteru vňzby uhľohydrátov na proteíny ich možno rozdeliť na mucinóznenemucinózne markery. Najdôležitejšími predstaviteľmi mucinóznych nádorových markerov sú karcinómové antigény CA 15-3, CA 125, CA 72-4, a CA 19-9. Významnými predstaviteľmi nemucinóznych nádoroých markerov sú karcinoembryonálny antigén (CEA) a antigén skvamóznych karcinómov (SCCA). 

 2.    Proliferačné nádorové markery sú cytokeratínové filamenty, ktoré tvoria v bunkách nerozpustnú sieť, dôležitú pre ich integritu. V intenzívne sa profilujúcich malígnych bunkách dochádza ku depadácii cytokeratínov v rozpustné fragmenty, ktoré prenikajú do cirkulácie. V klinickej praxi sa najviac uplatňuje určovanie hladín tkanivového polypeptidického špecifického antigénu (TPS), ktorý je fragmentom cytokeratínu-18 a hladín cytokeratínového fragmentu 21-1 (CYFRA 21-1), ktorý je fragmentom cytokeratínu-19.

 
Tkanivový polypeptický špecifický antigén  (TPS)

 Biologická charakteristika:

Pri vyšetrovaní cytokeratínových fragmentov sa zistili dva fragmenty s určitým špecifickým vzťahom ku zvýšene aktívnym malígnym bunkám. Jeden z nich detegovaný pomocou myšacej monoklonálnej protilátky M3 bol nazvaný tkanivovým polypeptidickým špecifickým antigénom. TPS je fragmentom cytokeratínu-18, s molekulovou hmotnosťou 45 kDa.

Fyziologikcé funkcie:

Úlohy pri proliferačnej aktivite buniek.

Klinické využitie:

Zvýšené sérové hodnoty TPS sú typické najmä pre rôzne formy adenokarcinómov (prsník, črevo, pľúca, žalúdok, ovária). V menšej miere pre epidermoidné karcinómy (krčok maternice, hlava a krk, pľúca). U menej diferencovaných karcinómov sú zvýšené hladiny TPS jediným ukazovateľom aktivity ochorenia. Pri sledovaní účinnosti liečby, zmeny hladiny TPS pohotovo ukazujú na jej účinnosť.



Cytokeratínový fragment 21-1  (CYFRA 21-1)

 Biologická charakteristika:

Na určovanie hladín CY 21-1 používajú dve monoklonálne protilátky BM 19-21 a KS 19-1. CYFRA 21-1 je rozpustný fragment cytokeratínu 19 s molekulovou hmotnosťou 40 kDa.

Fyziologické funkcie:

Predpokladá sa, že CYFRA 21-1 môže hrať významnú úlohu pri diferenciácii epidermoidných štruktúr.

Produkcia pri malígnych ochoreniach:

Zvýšená produkcia CY 21-1 je typická pre málo a stredne diferencované karcinómy pľúc, krčka maternice a karcinómov hlavy a krku. V menšej miere ho produkujú aj adenokarcinómy pľúc.

3.    Hormonálne nádorové markery zvýšená produkcia hormónov je charakteristickou črtou aj pre rôzne nádorové ochorenia. V prvom rade sa vyskytujú u nádorov endokrinných žliaz. V takýchto prípadoch hovoríme o eutopicky zvýšenej produkcii hormónov,  lebo tu ide o produkciu hormónu nádorovo zmeneným tkanivom. Pomerne často sa však ektopicky zvýšení produkcia hormónov vyskytuje u nádorov, ktoré tento hormón fyziologicky neprodukujú.  Príkladom je zvýšená produkcia kalcitonínu  príbuznej látky malígne zmeneným pľúcnym tkanivom. Osobitnú skupinu hormónov predstavujú placentárne hormóny, ktoré sú fyziologicky produkované jedine počas gravidity placentou. Ich patologicky zvýšená produkcia je charakteristická pre malígne trofoblastické štruktúry placentárneho a germinatívneho pôvodu. Typickým predstaviteľom placentárnych hormónov je humánny choriový ganadotropin.